Z našej tvorby
Naša trieda
Naša trieda pekne maľovaná,
kto do nej vojde, hneď to spozná:
steny pekne vybielené
sú už šupkami z banána vyzdobené.
Mnoho učených máme,
našej triede to je známe.
Vstúp len do deviatej B triedy,
potom budeš z toho bledý.
Mnoho radosti si s nami neužiješ,
múdrosti tiež moc nevypočuješ.
Všetci učitelia už vedia,
Že naši žiaci – nič nevedia.
Nastali chvíľky skúšania
-pre žiakov chvíľky mučenia.
Učiteľ ťa vyvolá,
Ty si bola vtedy – ako ináč? –chorá.
Žiacka knižka sa vše stratí,
učiteľka ju vždy skoro prinavráti.
Triedu našu všetci žiaci opustia,
iní žiaci ju zas zahustia.
To je tá naša trieda,
strach z nej a bieda.
Nažívali sme si spolu vždy spokojne,
no nie vždy boli dni pokojné...
Oľga Húšťavová, IX. B
Školský rok 1978/1979
Prestávka
Žiaci sedia pozorne,
až kým zvonec nezaznie.
Prestávočka, prestávka!
Jasá Ferko i Marka.
Zjedia chlebík od mamičky,
vyberú si z tašky knižky.
A keď opäť zvonec zaznie, sedia oni pozorne.
Jakub Horský
Školský rok 1997/1998
A čo je život?
Život je ako šarkan,
ktorý čaká na vietor,
aby ho odtrhol od
špagátu,
o ktorý je uviazaný.
Ten vietor je
staroba.
Vrchol i ukončenie
/?/ života.
Špagát, to je život
sám.
Človek si robí uzly,
skracuje ho, trhá...
...až..., až sa raz
pretrhne.
Kedy?
To závisí od človeka
samého.
Nemali by sme
zabúdať, že každý
tu,
na tomto svete,
máme veľké
poslanie –
- zanechať po sebe
čo najviac dobrého
a čo najmenej zlého!
Anna Paulovičová, VIII. C
Školský rok 2002/2003
Nezabúdaj, že...
Všetci často zabúdame,
kým sme ešte malí,
že sú medzi nami ľudia,
ktorí sú už starí.
Títo ľudia vychovali
našich otcov, mamy.
Na starobu nepatrí sa,
aby boli sami.
Ich zdravie je podlomené,
hlavu zdobia šediny.
Za lásku a obetavosť
zaslúžia si kvetiny.
A preto babky, dedkovia,
my vás chceme obdariť
pekným slovom aj úsmevom
každý deň vám osladiť.
My všetci raz zostarneme.
Pribudnú nám vrásky.
Vtedy aj my pocítime
potrebu ľudskej lásky.
Dominika Holdošová, VI. A
Školský rok 2006/2007
Pocta pani spisovateľke
Aj keď už nie ste medzi nami,
pocta v srdciach vždy zostáva.
Spomíname stále na vás,
pani Zelinová Hana.
Pani Hana, veľmi známa
rodáčka z mesta Vrútky,
napísala pre Slovákov
novely, romány, poviedky.
Svojou prácou redaktorky
časopisu Zornička,
potešila všetky deti,
rozjasnila očičká.
Sivá Húska? Známa práca.
Prečítaj si ešte dnes!
O živote v minulosti
hneď všeličo zvieš.
Alžbetin dvor? Márne hľadáš
vo vrútockom okolí.
Ľudia, rody – to však všetci
tu bývali a žili.
Dnes nám túto veľkú dámu,
pamätná pripomína izbica.
Tu sa všetko o nej dozvieš –
Jožko, Miško, Ľubica.
Nikola Húsková, VII. A
Školský rok 2007/2008
Náhľad fotografií zo zložky Z našej tvorby